Zoznámenie cez internet malo pre mňa niekedy silné čaro. Zdalo sa to byť tak jednoduché – pár vymenených správ na nejakom chate a dalo sa dohodnúť stretnutie. Zoznámenie naživo má ísté nevýhody: vidím dotyčnú, jej postavu a vzhľad, no žiaľ o jej mozgovej aktivite sa môžem len a len dohadovať. Taktiež sa nedá odhadnúť, ako zareaguje a či to neberie zo svojej strany ako čisté otravovanie… Zato také on-line zoznámenie, to je už o niečom inom! Dajú sa vopred rozpoznať prvky inteligencie, hodnôt, záľub, spoznať reakcie na možné kamene úrazu a stretnúť sa následne bez toho, aby nebolo o čom hovoriť. Ibaže – je tu jeden problém: fotografie často nie sú žiadne a tak ide o rande naslepo. Ak fotografia je, často ide skôr o zbožné želanie dotyčnej a jej programového vybavenia počítača, než o realitu. Často sa stáva, že slečna v deň stretnutia priberie aj 20 kg a nevie si spomenúť, čo to vlastne jedla. Ale poďme na môj prvý prípad randenia naslepo…
Písali sme si tri hodiny cez najznámejší slovenský chat. Nemal som profilovú fotku a ona tiež nie. Dali sme si navzájom popisy do správ, tak som vedel, približne s kým si píšem. Štíhla brunetka s výškou tak 168 cm. Sympatická. To znie dobre. Sama navrhuje, že sa môžeme stretnúť a porozprávať aj osobne, keď už bývame v jednom meste a nemusíme si tak kaziť zrak za monitormi počítačov. Dosť odvážne od slečny po troch hodinách písania, najmä keď viem, aké návrhy im na tejto sieti bežne chodia do správ (a hneď aj so sumou v €). Ale bol pekný deň a nudil som sa, navyše som po dlhšom čase písal s niekým priamo z môjho mesta. Odpadla nutnosť cestovať cez pol Slovenska a tiež ma presvedčilo to, že po dlhej dobe sa táto slečna nevydávala za štíhlu, ona naozaj štíhla bola (ako zdôraznila). Nezadaná, z môjho mesta, o niekoľko rokov mladšia, štíhla, bolo aj o čom písať – no nestretnite sa! A tak slovo dalo slovo a dohodli sme sa na stretnutí o hodinu v Centre mesta. Dávam jej ako gentleman číslo na môj mobil a vôbec nežiadam o jej číslo…
Prichádzam v dohodnutý čas do Centra k fontáne, kde je pár lavičiek. Dohoda znela jasne – bude niekde na lavičke v danom čase. Moje poznávacie znamenie: pes, s ktorým som tam prišiel. Na lavičkách ani živej duše. Iste, veď som prišiel o 5 minút skôr… A tak čakám a venčím psa v okolí, aby som nevystál dieru. Zrazu prišla jedna slečna a sadla si na lavičku. Štíhla a veľmi sexi. Nebudem trocháriť, bola neskutočne sexi. Brunetka s krásnou tvárou a postavou. Presne môj vysnívaný typ (keďže som na brunetky zaťažený). Dokonca mala aj hnedé oči, pre ktoré som zrejme ochotný urobiť vždy a všetko, keď sa na mňa milo pozrú. Veď mi to aj v živote už narobilo nejeden problém :)
Neviem čo mám robiť, nečakal som takú krásku, začínam sa cítiť nesvoj. Asi odpadnem, keď sa mi prihovorí! Pozerá sa na mňa a milo sa usmeje. Roztápam sa ako jarný sneh. Mám ísť k nej? Čo mám povedať, ako začať komunikovať? Vyberá z kabelky mobil a vyťukáva číslo. Vo vrecku mi začne vyzváňať mobil. Áno, prvý krát v živote rande naslepo a mám také šťastie, doteraz som počul len samé hrozné príhody o tomto spôsobe randenia. Najnežnejším dotykom, akým som bol schopný, som odmietol na klávesnici hovor a vybral som sa smerom k nej. Usmiaty od ucha k uchu, prvý dojem je najdôležitejší. V polovičke vzdialenosti mi zrazu niekto zaťuká na plece. Otáčam sa, stojí za mnou akási žena. Teda – aspoň sa domnievam, že je to žena, možno keby sa snažila častejšie holiť si fúzy, nemusel som teraz pochybovať o jej pohlaví. Čo sakra teraz chce? Nevidí, že mám pred sebou na lavičke ženu svojho života? Že s touto ženou chcem ostať po celý život, mať s ňou dve deti a rozprávať im doma príbeh o našom prvom stretnutí s ich mamou?? Čo chce do prdele tá fúzatá žena? Zrejme sa chce opýtať, kde je tu najbližšia drogéria, pretože jej doma došli náhradné žiletky do holiaceho strojčeka. Prichystaného jej ukázať prstom najbližšiu drogériu ma prerušuje a hovorí mi, že to ona ma prezvonila, pretože si nebola istá, či som to ja, keďže som nesedel na lavičke. Oblial ma pot a pred očami sa mi minul celý môj doterajší život v dvoch sekundách. Prečo ma Boh takto nenávidí, čo som mu urobil? Snažil som sa robiť dobré skutky kdekoľvek a kedykoľvek som mohol – o čo mu teraz ide? Otáčam sa k lavičke a k mojej vysnívanej žene, matke mojich dvoch detí (to prvé som chcel začať tvoriť hoci ešte aj dnes večer). Slečna môjho života sa zodvihla z lavičky, s úsmevom prešla okolo mňa a podotkla, že mám pekného psa. Ako prišla, tak aj znenazdajky odišla a už som ju nikdy nevidel. Takže preto sa usmievala – na môjho psa! Moje sebavedomie spadlo pod poklop kanalizácie, pri ktorej som stál…
Fúzatá slečna čosi do mňa hovorí, no nemôžem sa na to sústrediť, vymenúvam v duchu všetky cnosti, ktoré zrejme Boh prehliadol, keď mi toto mohol spôsobiť. Som na neho naozaj nesmierne naštvaný. Slečna ma preruší otázkou, či sa ma môže pýtať ona, či sa nebudem hnevať. Je mi to šum a fuk, nech sa pýta na čo chce, horšie to už nemôže byť. Prvá otázka ma mierne zaskočila: či bijem ženy. Nie, toto nepraktizujem a ani to robiť nebudem. Poznám ale niekoho, s kým by som si to teraz vybavil ručne stručne, možno by ma to zbavilo toho hnevu a nenávisti, ktoré k nemu (sediacemu na nebesiach) cítim… Piješ? Jedna otázka lepšia ako druhá. Nie, som abstinent, odpovedám. Čím si? Hmm, pokladá ťažšie otázky. Odpovedám, že som minimalista. Pozrela na mňa, žiadny Google poruke, tak kývla že fajn, hlavne že to dobre vynáša… Začínam šípiť, že toto bude jeden z tých dní, na ktoré len tak ľahko nezabudnem! Zrazu prichádzajú ďalšie otázky: či mám dom alebo byt, či mám auto – a akú značku, či mám chatu. Nechápavo sa pozerám, nezdá sa mi, žeby dotyčná chcela ukázať svoj zmysel pre humor. Aké máš úspory? Trhlo mi okom, najprv jedným a potom ešte silnejšíe druhým. Asi preťažený nervový systém. To už je „cez“ moju hranicu a tak sa uškerene pýtam, či nechce aj výpis z účtu. Že dobre, ak mi to nevadí, môže byť aj prefotený na ďalšom stretnutí…
Vošla do mňa ešte väčšia zlosť. Neviem, čo si Boh na mne skúša. Ak lásku k blížnemu, asi sa neovládnem. Zrazu vykúpenie – zvoní mi mobil, súrny hovor, musím utekať. Ale napíšeme si večer na zoznamovacom chate. Utekám domov, aby som tam bol prvý. Ruším celý svoj profil a sľubujem si, že už NIKDY viac žiadne on-line zoznamky a NIKDY žiadne rande naslepo! Že som to „dodržal“, si budete môcť prečítať v druhom pokračovaní :)